Žime tak, ako by sme mali zajtra zomrieť a pracujme tak, ako by sme mali žiť večne
Alexander Štrba sa narodil 18. októbra 1946 v Nových Zámkoch. Vyrastal spolu s mladším bratom Róbertom v zmiešanej židovsko–katolíckej rodine otca Sándora Štrbu (1913) a mamičky Heleny Štrbovej, rod. Herzovej (1922). Obe rodiny pochádzali z Nových Zámkov. Otec prežil vojnu v rumunskom mestečku Erdély. Mamičkinu rodinu, jej mamu, otca, ju i mladšie sestry Anči a Katku, odvliekli v júni v roku 1944 do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Strašné útrapy vyhladzovacieho tábora prežila iba ona a sestra Anči. Po vojne Helena konvertovala na katolícku vieru a vydala sa. Alexander aj s bratom boli vychovaní v katolíckej viere. Mama o holokauste a židovstve synom nerozprávala. O svojom židovskom pôvode sa Alexander dozvedel už v detstve, ale o holokauste, ktorý tragicky poznamenal jeho rodinu, nevedel nič. Tragický príbeh sa dozvedel až v dospelosti, keď mama už vo vysokom veku na žiadosť svojich synov svoje smutné zážitky z koncentračného tábora napísala. Alexander sa po maturite na gymnáziu dostal na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú však nedokončil. Ani nie 21-ročný sa oženil a v máji v roku 1968 sa jeho manželke narodil ich prvý syn Alexander. Opäť sa prihlásil na Vysokú školu pedagogickú v Nitre, ktorú v roku 1972 dokončil a stal sa učiteľom. Až do roku 1988 učil na Strednom odbornom učilišti vo Dvoroch nad Žitavou. Nasledujúce štyri roky pracoval v novozámockom múzeu. Rok 1989 prežil v nádeji na lepšiu budúcnosť. Hoci sa sám novembrových demonštrácií nezúčastňoval, jeho starší syn a dcéra, vtedy vysokoškoláci, áno. V roku 1992 sa vrátil opäť na stredné odborné učilište. Zaviedol systém bodového hodnotenia a skúšobné maturity pre žiakov druhého ročníka. Súčasne sa venoval dejinám Nových Zámkov. Začal písať knihy o histórii Nových Zámkov a doposiaľ ich napísal spolu 22. Založil súkromnú knižnicu Bibliotéka Kaláka, ktorú Alexandrova manželka prevádzkuje dodnes.