JUDr. Ján Švehlík

* 1950

  • "Ja som dostal prihrávku, spracoval som ju a vystrelil. Už to bola gólová šanca, len brankár, volal sa Mayer, ju vyrazil. Ešte raz sa mi vrátila prihrávka a potom už bola odkrytá brána, tak som to tam vystrelil. Takže taký jednoduchý gól. Dal som oveľa krajšie góly. Ale bol veľmi dôležitý a položil základ nášho úspechu. Aj keď potom sme viedli 2:0, gól dal Karol Dobiáš. Potom Nemci znížili na 2:1. Držali sme to do posledných chvíľ zápasu. Potom bol rohový kop a hlavičkou sme dostali na 2:2. Ja som vtedy už bol na lavičke, lebo tam hral svetový hráč Beckenbauer. Ten mal pred sebou čističa - stopera Schwarzenberga. Ten mi pri nejakom súboji rozbil lakťom peru a krvácalo mi to, hlava ma bolela. Asi v 80 minúte ma vystriedal Laco Jurkemik z Interu. Už sme pozerali na hodinky, že sme majstri a oni vyrovnali. Typickí Nemci, nevzdávajú sa, hrali do posledných sekúnd. Predĺženie neprinieslo nič. Potom penalty. Naši fantasticky kopali. A potom svetovo známa Panenkova penalta. Taký ten ľahký kop do stredu brány, kde sa predpokladá, že brankár bude riskovať roh. Tak sa aj stalo. A tým sme boli Majstri Európy. Obrovská radosť. Niečo neuveriteľné."

  • "V Španielsku boli napríklad tradičné turnaje, kde boli štyri mužstvá. Brali nás ako sparing partnera a nakoniec sme tie turnaje vyhrali a nosili sme domov metrové poháre. Konfrontácia s kvalitnými mužstvami potom Slovanu pomohla aj v tom, že dlhé roky vlastne vládol československej lige, v ktorej boli tiež kvalitné mužstvá z Prahy - Sparta, Slávia, Dukla, Bohemians, Ostrava, Trnava, Košice. My sme mali medzinárodnú konfrontáciu a tým sme boli o krok pred ostatnými mužstvami. Potom nám to pomohlo aj v medzinárodnom meradle."

  • "Česi, nechcem povedať, že boli urazení, ale mysleli si, že by v nominácii malo byť viac ich hráčov. To sa prejavilo aj v nominácii na Majstrovstvá Európy. Keď sa k tomu dostaneme vo finále, bolo osem Slovákov a traja Česi. Museli to akceptovať. V tom období, keď sa toto udialo - finále Majstrovstiev Európy (1976) a celý postupový proces, bol najlepším mužstvom v Československu Slovan. Čiže bolo logické, že bolo odtiaľ najviac hráčov. Potom tam bol ešte Karol Dobiáš či Jozef Móder. Česi to ťažko brali. V konečnom dôsledku uznali, že nominácia bola správna, nakoľko sa dosiahol úspech. Vždy tam ale bola konkurencia a trenice, že prečo je tam v nominácii toľko Slovákov. To sa vždy objavovalo. Hlavný tréner Václav Ježek to mnohokrát vysvetlil v novinách a museli to akceptovať. Aj keď s ťažkým srdcom."

  • "Mal som povolenie zo zväzu v lete 1982, že môžem ísť do Belgicka. Povybavoval som všetky papiere a ešte som potreboval jeden papier. Nás vtedy zastrešovala Telovýchovná jednota Slovan, ktorá mala na starosti rôzne športy - futbal, hokej, tenis, basketbal a tak ďalej. Potreboval som od nich papier, že súhlasia s tým, že idem do zahraničia. Čas bežal a papier nie a nie od nich dostať. Trochu som bol z toho rozladený, že som pre klub za dvanásť rokov niečo odviedol. Nevedel som, v čom je problém. Potom mi jeden funkcionár pošepol, že predseda futbalistov chce, aby som doniesol za seba náhradu, a bude to vybavené. Chápavý som dosť. Mal som doniesť hráča, ktorého by som vyplatil. Tak sa aj stalo a odrazu bol papier na stole. To ma v tom čase dosť zarazilo, lebo som si myslel že som pre Slovan odviedol dosť."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava , 28.04.2022

    (audio)
    délka: 01:56:44
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Fascinovalo ma dávať góly

futbalový reprezentant ČSSR a Slovanista
futbalový reprezentant ČSSR a Slovanista
zdroj: archív pamätníka

Ján Švehlík sa narodil v roku 1950 v Lovči. Futbal začal hrávať ako žiak v Lovči. Prvé zápasy odohral za Žiar nad Hronom. Vyštudoval Spojenú priemyselnú školu spojovej techniky v Banskej Bystrici. Za futbalom dochádzal do Žiaru. Vyštudoval právo na UK Bratislava. V roku 1969 hrával v ŠK Slovan, ako útočník, v roku 1969. Najprv v B mužstve a potom prestúpil do A mužstva, kde získal tri tituly Majstrov ČSSR. Štvrtý titul pridal počas vojenčiny v Dukle Praha. V najvyššej súťaži odohral 296 zápasov a strelil 79 gólov. Československo reprezentoval už v juniorských kategóriách, v roku 1972 prispel k zisku titulu Majstrov Európy vo výbere do 23 rokov. V rokoch 1974 až 1979 pôsobil v československej reprezentácii. V roku 1976 v Belehrade získal s tímom titul Majstra Európy. V závere kariéry hral v belgickom druholigovom klube KSC Hasselt a v nižších rakúskych súťažiach. Po ukončení hráčskej kariéry pôsobil v Slovane v rôznych funkciách - ako asistent trénera, hlavný tréner i športový riaditeľ klubu. Dnes je vedúcim mužstva ŠK Slovan.