Treba si odpúšťať, zachovávať voči sebe rešpekt, v dobrom i zlom
Jozef Tóth sa narodil do maďarskej rodiny 25. marca 1929 v dedine Hrhov. Jeho matka sa starala o domácnosť a otec bol stolárom. V rodine boli piati súrodenci – traja chlapci a dve dievčatá. Otec sa okrem práce stolára zaoberal včelárstvom a poľovníctvom, ku ktorým viedol aj syna Jozefa. Keď mal Jozef deväť rokov, začala sa prvá svetová vojna a jeho otec musel narukovať. V tomto vojnovom konflikte bol Jozefov otec väčšinu času na vojne v Rusku. Keď začala druhá svetová vojna, musel opäť narukovať. Bojoval na fronte v Rusku, na tých istých miestach, kde bojoval v prvej svetovej vojne. Počas vojny Jozefova rodina, podobne ako mnohé ďalšie, musela hostiť vojakov. Hostili vojakov z Nemecka, Rumunska a Ruska. Po ukončení základnej školy ho otec zaučil do stolárstva. Zamestnával Jozefa, Jozefovho brata a sezónne aj ďalších ľudí. Rodina žila v obci Hrhov a pracovali hlavne v Hrhove a okolitých obciach. 1. októbra v roku 1951 Jozef musel narukovať do pomocných technických práporov (PTP). Nie je známe, z akého dôvodu vybrali práve Jozefa, avšak domnieva sa, že to bolo kvôli nesympatizovaniu s komunistickým režimom. Slúžil tri mesiace v baniach v Novom Meste nad Váhom, tri týždne v Nepomuku, týždeň v Českom Krumlove a Boleticiach. Jeden z Jozefových spolubývajúcich sa v na spoločnej izbe pripravil o život. Jozef bol celý život praktizujúci katolík. Z PTP bol prepustený 25. novembra 1953. Po službe v PTP sa oženil, mal tri deti a venoval sa stolárstvu. Dnes má 94 rokov a s manželkou žije v Hrhove.
