Najprv prišli oslobodiť, potom nás obžierali
Ladislav Uko sa narodil 23. júla 1938 v osade Grúň v Bošáckej doline ako prvý z troch synov Pavlovi a Emílii. Z detstva si z druhej svetovej vojny pamätá zostrelenie amerického lietadla neďaleko ich osady. Počas oslobodzovania nášho územia bol ich dom poškodený nemeckou mínou a museli utiecť k susedom. Pamätá si ťažké boje pod Veľkým Lopeníkom, keď ustupovali Nemci smerom na Moravu. V ich dome žili sovietski vojaci, domáci im museli kopať bunkre v horách a vynášať jedlo. Pobili im hospodárske zvieratá a zničili dom. Po vojne rodina musela odovzdávať vysoké kontingenty. V auguste 1968 prišli do Bošáckej doliny okupačné vojská a hľadali „revolúciu“. Prišiel ich navštíviť vojak, ktorý ako 19-ročný bojoval pod Veľkým Lopeníkom. Do družstva museli odovzdať 12 hektárov pôdy a zamestnal sa ako technik v lesotechnických melioráciách. Po revolúcii zažiadali o vrátenie pôdy a opäť začali hospodáriť na svojom. Dnes dôchodca, s manželkou Matildou vychovali dvoch synov a dcéru, stále žijú na Grúni.