Keby som sa narodil do čisto slovenskej alebo maďarskej rodiny, v živote by som mal menej problémov
Ladislav Ürge sa narodil 14. júla 1939 v Leviciach do národnostne zmiešanej rodiny. Do časov, kedy sa v Európe prepisovali dejiny a prekresľovali jej mapy. Mesto nieslo maďarský názov Léva, keďže južná časť Slovenska sa po Prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 dostala pod Maďarské kráľovstvo. Od útleho detstva bol svedkom dejinných zmien na území dnešného južného Slovenska. Ako malého chlapca ho hlboko zasiahli udalosti druhej svetovej vojny, prenasledovanie i následné deportácie Židov. Ani oslobodenie a koniec vojny nepriniesli do života Ladislava Ürgeho a jeho rodičov pokoj. Rodinu niekoľkokrát obrali o majetok. V rámci Benešových dekrétov ho spolu s rodičmi násilne vysťahovali. V dôsledku Košického vládneho programu v roku 1945 musel nastúpiť do slovenskej školy. Aj napriek tomu, že ovládal iba svoj materinský jazyk - maďarčinu. Po februári 1948 jeho otcovi znárodnili obchod. Je tiež svedkom novembrových udalostí 1989, kedy musel za Výskumný ústav energetických zariadení v Leviciach vystúpiť pred dav robotníkov a predniesť tri základné požiadavky - odchod sovietskych vojsk, slobodné voľby a koniec jednej strany.
