Matej Valocký

„Tak nás viezli do Nemecka. Naládovali nás do tých dobytčích vagónov, však to ste už asi počuli. Tam nás bolo plný vagón. Čo nám dali? Dali nám polovicu komisára, tak sa volal vtedy ten chleba, a to bolo všetko. Ten, kto to zjedol, bol hladný. No a išli sme asi týždeň do Nemecka. Niektorí mali so sebou niečo. Mne tuším zostal kúsok syra. Vedľa mňa bol mladý chlapec, žid, a ten mal v ruksaku nejaké zákusky. Sem-tam mi nejaký dal. Išli sme do Žiliny, Horní Lideč si spomínam, potom sme išli dolu Moravou, cez Rakúsko, Viedeň a do Norimbergu."

„Ja som sa narodil 18. 2. 1925 v Belej. Pochádzam z mnohočlennej rodiny. Bolo nás desať detí, ja ako najstarší. Boli sme štyria bratia a šesť dievčeniec. Po absolvovaní základnej školy som sa išiel učiť v Martine do pneuservisu a vyučil som sa v marci roku 1944. V tejto firme som robil až do vypuknutia SNP, a to vypuklo 28. augusta. V Martine bola vyhlásená všeobecná mobilizácia, všetkých šesť zamestnancov sme sa prihlásili do martinských kasární. Majster mi dal motorku a ešte som šiel na motorke do Belej otcovi povedať, že idem do povstania, a otec súhlasil.“