Mgr. Róbert Vasiliak

* 1949

  • A potom tento jeho brat, má štyri deti, dvoch synov, čiže moji bratranci, a dve dcéry, čo sú sesternice. Čiže v podstate už jak by som povedal, ja tu som posledný žijúci mohykán, na Slovensku, ja už tú priamu rodinu mám len v Spojených štátoch, ktorú som v živote nevidel a ani nie sme v kontakte. Raz si pamätám jak, to boli také vzťahy, že otec, prišiel balík a tam bolo napísané, že brat by chcel aspoň tvoj hlas poznať, počuť, a že plánuje prenos cez telefón, bude prenos vedený cez Kanadu a bude to stáť 900 dolárov... no a otec hneď napísal, že on nevie anglicky, tak radšej nech tých 900 dolárov pošle. Také to boli vzťahy. Oni sa v živote nevideli, ani sa nepočuli, ani nič nič nič. No vieme, ako to bolo, ako sa po zoštátnení, ako sa ten nord-vest vytváral, a tak ďalej, čiže kontakt v podstate bol, veď aj stará mama posielala doláre, ktoré si ale nikdy nedostal, si dostal len poukážku na bony, potom boli rozličné tuzexy, kde za tie bony si mohol nakupovať a tak ďalej a tak ďalej...

  • No a nakoniec som ja odišiel, keď som bol vyhodený z tej Žiliny, bol som určitý čas doma, no a nakoľko som nechcel nastúpiť na dvojročnú základnú prezenčnú službu, tak som našiel, Strojnícka fakulta v Košiciach že bez prijímacích pohovorov potrebuje doplniť, oné bolo zrejme nezaujímavé pre bežnú verejnosť, toto štúdium, no tak tam som sa chcel prihlásiť, lenže nemal som žiadne, mne nedali z oného, keď ma vyhodili, nedali mi ani vysvedčenia, ani žiadne dôležité moje, ani maturitné vysvedčenia, ani toto všetko mi nedali. Ja som sa nad tým ani nezamýšľal, ani som tomu nejakú pozornosť na tú dobu, ono reku, zatiaľ ich nepotrebujem. No tak som chcel ísť na tú strojnícku, len tam už bolo potrebné mať tie určité doklady, ktoré na študijné oddelenie som musel sa prezentovať. Tak som vycestoval naspäť do tej Žiliny, idem na študijné oddelenie, že prosím si svoju dokumentáciu, vy tu mi celú zadržiavate, potrebujem, aby ste mi ju dali. Nato oni sa všetko radili, povedali mi, áno, povedzte, na akú vysokú školu sa hlásite, a my to tam všetko zašleme. Ja hovorím, nie, ja som neprišiel preto, aby ste mi toto povedali, ja potrebujem, aby ste mi to vydali, pretože ja ešte presne sa rozhodujem medzi štyrmi-piatimi školami a nebudem zakaždým tam pošlite, potom odtiaľ tam pošlite a toto všetko, ja to potrebujem mať. Tak mi kázali aby som počkal na chodbe, radili sa, to už neviem s kým, čo, ako. Nakoniec mi dokumenty vydali, ale bola to hrubá jedna obálka zapečatená a s pečaťou, Vysoká škola dopravná, veľkou červená pečať, tam tie povrázky všetko, že tajný materiál dajaký, že mám to dať tam na študijné oddelenie na tú školu, kde sa chcem hlásiť. Dobre, v poriadku. Tak som to zobral, vyšiel von, zavrel dvere, hneď som tam im pred dverami to roztrhal, to čo mi vyhovovalo som zobral a ostatné som im tam provokačne vyhodil. Ale bolo tam medzi tým, volali sme to vestník, kde som mal zákaz prijatia na vysoké školy.

  • Až potom prišiel dakto, prišili aj z Prahy, z centrály, ale medzitým ja som nevedel, že oni si už o mne všetko, všetko, všetko, všetko od mladosti všetko pozisťovali, v Bardejove dokonca od môjho kamaráta, čo bol taký, jak by som povedal, vládca Bardejova, bardejovských kúpeľov, Dušana Karačinského, potom mi hovorí, že toto a toto boli a odo mňa zisťovali, v bare bardejovských kúpeľov sme boli, v onom, tak mi to rozprával. Takže oni si všetko o mne, zrejme už mali veľký interes a potrebovali, o mňa, neviem, jak si ma aj z tej fakulty aj to všetko, vytipovali alebo pozisťovali. Až potom prišlo toto, že chcú zo mňa urobiť špióna československého. A to ti takto priamo povedali? (dokumentarista) Áno, že ja by som pôsobil vonku, v zahraničí, že budem, tu, že mi dajú - no to by som ono, ale tu čo sme sa smiali, že mi dajú milión na účet, desaťtisíc mesačne budem dostávať na účet ako mesačný plat oný, tam sto tisíc deutsche mark tam dostanem a aby som išiel tam akože žiť, kvázi žiť. No tak, najprv mi bolo aj smiešne, potom som sa zamyslel, však toľko peňazí čo mi dávali, to je 12 domov hneď, toto na tú dobu všetko, tak neviem.

  • Celé nahrávky
  • 1

    Králiky, 30.09.2021

    (audio)
    délka: 03:25:40
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Športový život v socialistickom Československu

Róbert Vasiliak ako stredoškolák
Róbert Vasiliak ako stredoškolák
zdroj: Archív pamätníka

Róbert Vasiliak, narodený v roku 1949 na horárni v Porube, prežil krásne detstvo v bojnických lesoch a búrlivú mladosť vo východoslovenskom Zborove, na strednej škole v Bardejove a na vysokých školách v Žiline, Košiciach a Bratislave. Od detstva sa venoval športom, predovšetkým lyžovaniu, futbalu, basketbalu a kulturistike, čo ho aj priviedlo k štúdiu na Fakulte telesnej výchovy a športu UK. Po jej absolvovaní sa stal dlhoročným trénerom reprezentantov Československa v behu na lyžiach, čo bolo spojené s častými cestami do zahraničia, vďaka čomu sa aj dostal do pozornosti bezpečnostných zložiek, ktoré sa pokúsili naverbovať ho do svojich radov ako zahraničného špióna.