Mojmír Božík

"Spomínam si na to celkom živo, bolo to v Hradci Králové, kde sme získali bronzovú, vlastne striebornú medailu a boli sme silný tím, aj tam mi dali základ, aj to boli tie začiatky moje tej vážnej reprezentácie, kde sme sa posúvali o kategóriu vyššie do československej reprezentácie do 20 rokov. Boli sme takisto medzi tou špičkou svetového hokeja."

"Ale to mužstvo sa budovalo dlho, trebalo ísť na vojnu, museli sme sa dve generácie prestriedať na vojne a keď sme sa vrátili v tom 1984-1985 to vygradovalo, kde sme sa stretli spolu, spravil sa titul a odvtedy sme hrali špicu federálnej ligy, kde sme potom získali druhý titul. To bol taký míľnik v košickom hokeji, ktorý potom ten trend a tú históriu budoval na tej úrovni, že už sa čakalo od Košíc, že budú hrať len špicu. A podarilo sa to. My sme to ako-tak začali v tých 80.-tych rokoch, ale prehuplo sa to cez tie roky a vlastne Košice sú stále lídrom v tom hokeji, vtedy v Československu, neskoršie na Slovensku. Čiže tá tradícia vlastne pokračuje."

"Mňa sa to dotklo v pozitívnom slova zmysle, lebo my ako hráči reprezentácie sme mali nejaké kritériá - chlapci mohli ísť hrať na západ, čo každý chcel. Trebalo ale odohrať sto štartov za reprezentáciu, mať medaile z majstrovstiev sveta a mať 30 rokov. Ja som všetko spĺňal okrem veku a tá revolúcia mi umožnila, že to cestovanie sa otvorilo a mohol som už ísť na zahraničné angažmá bez emigrácie."