Anna Ďurišová

„Moja mama, keď podojili kravy, tak oni mi dali, voľakedy boli krachelkové fľašky. Oni mi do tej krachelkovej fľašky dali mlieka teplého ráno a ja som nosila kroj a ten vlnáček cez zimu a v jeseni takto krížom, tak som si dala to mlieko pod ten vlnáček a tam sme sa hrali s tými mojimi kamarátkami a kamarátmi na schovávačku. A oni tí čo tam mali tú službu tí gardisti, tak oni nás tam pustili do tej maštale, my sme sa tam schovávali. Tak ja som sa vždycky išla schovať pod to kreslo a ja som jej tú fľašku s tým mliekom dala a ten starý pán on vždycky ma tak hladkal. Oni boli strašne vďační za to, že som im to skoro každé ráno takto doniesla. Takže, mohli to vypiť z tej fľašky, pretože tá stráž, čo tam bola, oni boli len medzi dverami, dovnútra nechodili a koľkorazy sa po dvore dívali alebo prechádzku robili, tak to využili títo a takto som ich podporovala.“ 0:05:53 – 0:07:35 - Anna ako malé dievčatko nosila mlieko Franklovcom do pajty

„Mám také príhody, že keď som bola ešte malá, som mala 4 roky, mali sme tu neďaleko susedov, boli Židia. Veľmi dobre moji rodičia s nimi vychádzali, pretože mama, tá voľakedy slúžila. A čo vedeli variť aj všetko, tak to ich naučila pani Franklová. No keď prišla táto vojna, tak ich vyviezli preč. Ale ešte predtým, my sme sa tam chodili hrávať. Viete, ja som mala okolo seba také kamarátky, samých chalanov. Tak sme sa tam hrávali na schovávačku a bola tam taká nová pajta. V tej pajte boli tí starí dvaja spredu vysťahovaní. Dali ich do tej pajty, zakedy ich odviezli preč. A tam pán Frankl aj s manželkou, ona sa volala Róza, tak ona tam bola, ja si tak pamätám, že bola vo fotelke a také deky mala aj na chrbát. Lebo tam boli aj cez noc. Neviem koľko už, ale boli tam dlhšie. A tak aj na kolenách, bola zabalená. Bola stará, ale koľko rokov mala, už neviem.“ 0:04:10 – 0:05:53 – Spomienky na Franklovcov, ako boli vysťahovaní v pajte za domom