Lýdia Ferová

„Po válke, keď sa tam naši vrátili, do Nitry, tak strýko sa išiel pozrieť do toho bytu. Samozrejme, vykradnuté všetko. Akurát na zemi zakopol o fotoalbum maminky. Tak preto mám fotky nejaké. Ja som ich poprekladala z toho albumu. Pretože keď som sa prihlásila v Brne do židovskej obce, tak sa ma rabín pýtal, že prečo moje papiere majú všetky dátumy 1947-48. Som sa ho opýtala, že či sa narodil teraz. Bol to mladý chlapec a asi no...“ 0:02:30 - 0:03:20 Lýdii ostal z obdobia spred vojny iba starý album, ktorý sa zázrakom zachránil v ich starom byte v Nitre

„V tých Novákoch ten prvý rok bol taký ostrý režim. Potom sa tam vymenil veliteľ tábora a to bol asi nejaký trošku ľudskejší človek a povolil, že deti mohli odísť z tábora, keď ich mal kto si vziať. Mamin brat mal proste také zamestnanie, že patril medzi osoby štátu, proste nutné pre štát, takže mal výnimku. Bol ženatý, jeho žena, myslím, nepracovala nikdy, deti nemali a ja som bola u nich. A keď som sa po tom mesiaci mala vrátiť, tak strýko mal lekárske potvrdenie, že mám čierny kašeľ – somársky kašeľ sa tomu vtedy hovorilo. (Kde bývali?) V Banskej Bystrili na Kuzmányho ulici. A to potvrdenie poslal, že mám ten somársky kašeľ, aby predĺžili pobyt. Keď to skončilo, poslal druhé... A takto sa to ťahalo celý rok. Takže ten druhý rok som bola u strýka v Banskej Bystrici.“ 0:05:25 – 0:06:53 Lýdiu z Novák dostal strýko a rok žila u neho v Banskej Bystrici

„Keď sme už tam boli, tak bolo umožnené doviezť tam šijací stroj. Takže tam mala svoj šijací stroj. Ten tam skončil. Vlastne, keď sa mamka vrátila z toho Terezína, okrem toho, čo mala na sebe, nemala nič. Ale vôbec nič. Mala potvrdenie, čo dávali v Terezíne, a to bolo všetko. Žiadne legitimácie, žiadne oblečenie. Tak tým, že dostali ten byt po tých, tak to bol komplet zariadený byt. Pretože ja som to v tej dobe nevnímala, tak len viem, že nebol problém, že tam boli príbory a že tam boli taniere a že tam boli periny. To sú také veci samozrejmé. Ale to tam všetko bolo.“ 0:43:00 - 0:44:06 Lýdiina mama mala v Novákoch svoj šijací stroj, z Terezína sa vrátila úplne bez ničoho

„Ako sme išli z Nitry (Lýdia a mama), sme išli do Novák. Ona bola dva roky v tých Novákoch, dva roky aj dva mesiace presne. A keď rozpustili Nováky, ona vedela, že ja som v poriadku u strýka. Ale ako sú rodičia? Tak išla hneď do Topoľčian za nimi a tam ich hneď zbalili do Seredi, tam boli asi nejakých 8 - 10 dní a... do Osvienčimu a starí rodičia rovno do plynu... Matka bola v tej dobe ešte mladá a nebola vychudnutá z tých Novák. Bol to tábor, bolo to hnusné, ale tam ešte žili ľudia. Takže tá bola... No a tam sa dostala zase k tomu šitiu, čo ju zachránilo, že nechodila dakde tie kamene dvíhať.“ 0:41:28 - 0:42:35 Lýdia spomína, ako prišla s mamou do Novák, neskôr išla za rodičmi a s nimi do Auschwitzu