Otca s krvácajúcou rukou zbadal Nemec, poskytol mu prvú pomoc.
Ľudovít Fischer sa narodil 7. januára 1940 do židovskej rodiny fyzika, ktorý študoval v Prahe a v Zürichu. Po vzniku ľudáckej Slovenskej republiky mohol pôsobiť už len ako učiteľ. Rodinu pred deportáciami zachránili výnimky. Pred vypuknutím SNP učil otec na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Po jeho potlačení sa od októbra 1944 skrývali u sedliaka v Kališti, ktorý bol otcom jedného zo študentov akadémie. Tu viackrát o vlas unikli prezradeniu a podarilo sa im prežiť až do oslobodenia, aj keď otec bol počas bojov vážne zranený. Ľudovít bol svedkom vypálenia dediny. Onedlho po oslobodení sa s rodičmi presťahoval do Bratislavy, kde v roku 1957 maturoval na jedenásťročenke. Rozhodol sa ísť v otcových šľapajach - vyštudoval fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas povinnej vojenskej služby vstúpil v roku 1963 do KSČ. Vrátil sa na fakultu, kde pôsobil ako asistent už počas štúdia. Po invázií vojsk spriatelených armád 21. augusta 1968 prebiehali od začiatku roka 1970 stranícke previerky, počas ktorých bol ako neaktívny straník „vyškrtnutý“. Mohol ostať na fakulte, ale jeho postup sa zastavil. Na uznanie docentúry čakal jedenásť rokov. V novembri 1989 sa aktívne zapojil do revolučného diania a bol členom štrajkového výboru. Stal sa vedúcim katedry a o pár mesiacov bol zvolený za prodekana pre vedu a výskum. V rokoch 1997 – 2003 bol dekanom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky. S manželkou majú tri deti a sedem vnúčat.