Disident a pionier ekologického hnutia na Slovensku
Mikuláš Huba sa narodil 24. marca 1953 v Bratislave. Vyštudoval geografiu na Prírodovedeckej fakulte UK. Od roku 1969, najprv po boku svojho otca, ktorý bol vedúcim Fytopatologického ústavu SAV, skupoval a reštauroval drevenice v odľahlých a opustených oblastiach Slovenska. Neskôr sa k nemu pridali kamaráti a známi, takto vznikli oblasti ako Podšíp, Brízgalky, Vlkolínec a mnohé ďalšie. Vyprofilovali sa ako centrá nezávislého myslenia v normalizácii a útočisko v nich našli aj významní disidenti. V 70. rokoch sa pridali k oficiálnemu Zväzu ochrancov prírody a krajiny, popri ktorom na čele s Mikulášom Hubom vznikla legendárna ochranárska Základná organizácia číslo šesť (ZO 6). Z jej aktivít neskôr vznikla publikácia Bratislava/nahlas. Huba oponoval proti celej rade projektov socialistického režimu, napríklad výstavbe vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, zbúraniu historických cintorínov v centre Bratislavy, inicioval vznik národného parku Podunajsko. V mnohých prípadoch mal úspech a dosiahol zmenu. Po Nežnej revolúcii bol dva roky poslancom Slovenskej národnej rady a predsedom výboru pre životné prostredie a ochranu krajiny. Podarilo sa mu zakotviť do ústavy nového štátu formulku, že jeho hospodárstvo bude trhové, ale ekologicky a sociálne orientované.