Karol Janoštiak

„Keď bolo pražské povstanie (pamätník má zrejme na mysli protesty) proti Gottwaldovi. To bolo veľmi veľké haló. Tam padali tresty. A tento študent, on už mal končiť a tak sa zapojil do toho. Bol v tej partii, ktorá to zorganizovala, to povstanie proti Gottwaldovi. A on bol v tej partii, že mali byť popravení. Tak popravili tam tých študentov, ktorí boli v tom výbore. A jemu sa podarilo utiecť. On sa volal Boris Šrerka. Už mu priháralo. A potom sa dal niekde dokopy s mamkinou sesternicou Betkou a ona ho priviedla k nám. A on musel zákonite utiecť. Boli by ho popravili.”

"Oni (Nemci - pozn. ed.) museli odísť. Cez Moravu sa preplavili, cez Marcheg odišli. On potom v štyridsiatomsiedmom roku poslal mamke dopis. Ale ona bola, tak neoopatrná, že to niekde založila a našla to babka. A to ste mali vidieť, akú tá dostala za to bitku. Lebo on jej písal - jak bola Morava, tam je taký lesík, ak to poznáte, tam bola taká odbočka. Tam bola hlboká voda, sme sa tam chodili kúpať. On nás mal previesť z druhej strany, on bol totiž Rakúšan. Aj s mamkou a deťmi, že sa o nás postará. Bolo to po nemecky. Ale babka to našla. Mama dostala takú bitku, že jej chce odviesť jej vnúčence. Jéééžiš, to bolo zlé.”