Peter Kalmus

„Základ undergroundu bolo, že väčšina ľudí, 95%, má základný pud prežiť a mať rodinu a deti, a keďže už máš deti, nechceš, aby boli chorľavé a v detskom domove. Tak sa ľudia sa snažia kolaborovať s režimom, chodia na 1. máj a na schôdze. Jedným z Magorových posolstiev bolo, že keď nechceš nejakú kariéru, nevadí ti robiť ako kurič, zemľač, smetiar, tak nemáš čo stratiť, nemajú ťa kam dať. Ľudia sa báli stratiť tie pohodlné veci ako kariéru, keď si bol primárom či učiteľom. Keď sa ako mladý človek vzdáš kariéry a nemáš deti, tak ťa nemajú čím vydierať. Keď nebudete robiť, čo chceme, deti sa nedostanú do pionierskeho tábora, nedostanú sa na gymnázium. Teraz sa zľakneš. A preboha, načo budem mať 3 deti, keď skončia ako „debili“, s prepáčením za výraz. To je ten princíp stáda tej masy."

„Samozrejme, že aj tí mnohí oficiálni umelci robili kvalitné veci. Niektorí hrali na dve strany a robili aj pre boľševikov. Ale vyskytli sa aj unikátni umelci, ktorí robili len do verejného priestoru, len monumentálne diela, a bez ideologického zásahu. Prvým bol Ján Mathé a druhá je Mária Bartuzsová, u ktorej som aj rok vypomáhal. Ona mala výčitku, keď robila veľký štátny znak a bola tam hviezda. Veď hviezdu má aj Heineken. Tu je dôkaz, že existovali v Čechách a na Slovensku a aj v Košiciach oficiálni kvalitní umelci, ktorí dobre zarábali, a nerobili ideologické umenie. Dokázali si obhájiť, že nerobili Leninov, Gottwaldov, kosáky a kladivá, nerobili ideologické umenie, ale umenie také, aké cítili. To je Ján Mathé a povedzme svojím spôsobom Alexander Eckerdt."