„Tak nejako viac žijú v jednojazyčnom, monokultúrnom prostredí (prisťahovalci po povodniach). Slováci sú dosť pobúrení tým, že prídu sem a nerozumejú. Oni si to tak často vykladajú, že je to nejaký vzdor a nechcú rozumieť, nech sa naučia po slovensky a lepšie sa uplatnia. No pokiaľ nechcú odtiaľto odísť, tak nemusí sa naučiť po slovensky, často. Pokiaľ niekto pracuje ako traktorista alebo poľnohospodár, tak on sa aj naučí po slovensky, ale zabudne. Nepotrebuje to, proste. Počúva maďarské rádiá, sleduje maďarské TV. Žijú v inom svete.“
0:17:29 – 0:18:20 Prečo sa prisťahovalci z Maďarska nenaučia po slovensky aj keď tu žijú
„My sme mali celkom také bohaté jazykové vzdelanie alebo bohatý jazykový program na strednej škole. Pretože sme mali, samozrejme, ako cudzí (ďalší) jazyk slovenčinu. Popritom sme mali voliteľnú angličtinu alebo nemčinu a samozrejme, vtedy bola ešte povinná ruština. Minimálne tie tri jazyky sme mali všetci. Výuka slovenčiny bola od 1. ročníka ZŠ na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ale vždy to bolo vlastne viacmenej na úrovni cudzieho jazyka. Inak sa to ani nedá. Mali sme gramatiku, konverzáciu a slovenskú literatúru. Čo sa týka rozsahu, tak o niečo menej ako sa učili na slovenských školách. Nebol tam celý ten rozsah, ako sa učí na (slovenských) gymnáziách, ale tie zásadné veci tam boli.“
0:21:12 – 0:22:46 Ako prebiehalo maďarské vzdelanie na Slovensku za socializmu
„Konflikty tam boli ako všade, pokiaľ si pamätám, aj z náznakov, čo starší spomínali. Vždy sa diali nejaké neprávosti. Mnoho konfliktov bolo importovaných. Prišiel nejaký úradník z Bratislavy, Bystrice. Alebo keď prišlo k náboru, ešte za Horthyho za 2. svetovej vojny, tak prišli z Budapešti a zavádzali si tam svoje poriadky. Dochádzalo k nejakým treniciam, ale nikdy to nebolo také, že by to zachvátilo všetkých.“
0:12:58 – 0:13:46 Konflikty medzi ľuďmi na južnom Slovensku sú importované zvonku
Tomáš Lánczos sa narodil 17. septembra 1966 v Lučenci do národnostne zmiešanej rodiny ako Slovák s maďarskou národnosťou. Obaja rodičia pochádzajú zo zmiešaného národnostného prostredia. Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským absolvoval v Šahách, kam sa po Tomášovom narodení rodina Lánczosovcov presťahovala. Mama pôsobila ako stredoškolská pedagogička na slovenskom gymnáziu, otec ako učiteľ na maďarskom gymnáziu v Šahách, kde študoval aj Tomáš. Intelektuálne rodinné zázemie malo blízko k maďarskej kultúre a odporu k vtedajšiemu režimu, čo sa odrazilo aj na Tomášovej politickej orientácii. Na vysokej škole študoval geochémiu na Univerzite Komenského v Bratislave. V októbri 1989 nastúpil na základnú vojenskú službu do Stříbra, kde ho v novembri zastihla aj Nežná revolúcia. Po jej skončení sa s manželkou presťahoval do Dunajskej Stredy, kde zažívali porevolučné obdobie rozmachu tamojšej mafie. Pracoval pre niekoľko medzinárodných spoločností a stal sa tiež pedagógom na Katedre geochémie Prírodovedeckej fakulty UK. Absolvoval niekoľko medzinárodných geologických expedícií vo Venezuele pri objavovaní jaskyne. Venuje sa jaskyniarstvu aj na Slovensku, najmä v okolí Nitry.
Tomáš Lánczos na hore Roraima s Nelou Filipčíkovou a Kamilou Hrúzovou, toho času študentkami doktorandského štúdia. Pri Punto Triple – stretávanie hraníc Venezuely, Guayany a Brazílie
Tomáš Lánczos na hore Roraima s Nelou Filipčíkovou a Kamilou Hrúzovou, toho času študentkami doktorandského štúdia. Pri Punto Triple – stretávanie hraníc Venezuely, Guayany a Brazílie
Tomáš Lánczos (druhý zľava) a členovia slovensko-českej vedecko-speleologickej expedície na stolovú horu Akopán s Indiánmi kmeňa Pemónov, Yunek, Gran Sabana, Venezuela v roku 2015
Tomáš Lánczos (druhý zľava) a členovia slovensko-českej vedecko-speleologickej expedície na stolovú horu Akopán s Indiánmi kmeňa Pemónov, Yunek, Gran Sabana, Venezuela v roku 2015
