Dušan Lupták

„Pohádal som sa s vedúcou, ktorá mi odmietla dať nový pracovný odev. Dala mi starý, špinavý. Tie filcové čižmy, tam bola pavučina, a bolo to všetko špinavé a zaprášené, a to si mám obliecť, keď sme šli do poľa merať a ja som nemal oblečenie. Mám právo a nárok, ako robotnícka trieda, nový pracovný odev vyfasovať. Som robotnícka trieda. Keď som bol písmomaliar, tam som dostali každý rok nový pracovný plášť. To neviem, čo to bolo v Geodézii, v národnom podniku v Prešove. Odmietla mi dať a povedala, že keď nechcem použitý odev, že už nemám chodiť. Odpovedal som: ‚To prečo sa píše na transparentoch, tie vaše bludy, že robotnícka trieda má moc v rukách? Ja hovorím, že realita taká nie je. Ja som robotnícka trieda a akú mám moc v rukách? Keď mi nedáte obyčajný pracovný odev na prácu? Načo sa to všetko píše? Je to celé nezmysel, čo píšete.‘ Asi tak to vyzeralo celé v komunistickej strane a socializme. Všetko bolo pokrivené, vôbec to nebola pravda, toto, čo nám vtĺkali do hlavy, realita bola úplne iná."

„Chcel som byť taký, že som sa už nechcel do ničoho namáčať. Pretože som mal zlé skúsenosti, ohľadne toto, že človek mal dlhé vlasy. Som vysoký, len som sa prešiel po ulici, tak policajti ihneď za mnou a začali ma buzerovať. Prečo mám vlasy, kde robím, a pritom som mal občiansky a v ňom pečiatku, kde robím. Len za to, že som mal vlasy, tak kvôli dlhým vlasom. Raz sa mi stala taká vec, že som bol v Letnej na pive o desiatej ráno, samozrejme, policajti boli vtedy kontrolovať. To bolo bežné, že stavbári si dávali už o desiatej poldeci. Pred desiatou nemohli robotníci piť, aby sa neopili. Pýtali sa ma: ‚Kde pracujete? Ako to, že ste na pive?! Je desať hodín, ste v pracovnej dobe.‘ Dal som občiansky a hovorím, že ja som po pracovnej dobe. Vtedy som ich tak rozzúril! Neverili mi, vtedy chodili kontrolovať aj do kín, pretože niektorí ľudia tam zažívali predstavenie o desiatej ráno. Povedali: ‚Ukážte občiansky, kde pracujete? ‘ ‚Na pošte.‘ ‚Čo robíte, že o desiatej ste tu?‘ ‚Roznášam noviny.‘ ‚Hej, a to už koniec máte?‘ Ja: ‚Už koniec mám, o ôsmej ráno som skončil pracovnú dobu.‘ ‚Overíme si to.‘ Zobrali ma do výčapu, tam bola pevná linka. Zavolali na poštu a zisťovali, či tam robím: ‚Robí u vás nejaký Dušan Lupták?‘ Tam mali pečiatku v občianskom, a neverili mi, museli si to overovať. ‚Hej.‘ ‚A už má po pracovnej dobe?‘ ‚Áno.‘ Tak boli rozzúrení, že mi nemohli nič urobiť, a nedali mi ani to pivo dopiť, povedali, že mám ísť radšej preč. Za to, že som mal vlasy, som si ani pivo vypiť nemohol, kvôli tomu buzerovať ľudí? Bolo to smiešne, teraz keby sme to mladým povedali, by im zastal rozum, že bola taká doba. Taký bol socializmus. Kto mal vlasy, bol nepriateľ socialistického štátu. Všetci mali byť rovnako ostrihaní!"