Marián Matyáš

„Spomínam si na to, pretože Turgenevova ulica, na ktorej sme bývali je blízko letiska. V nočných hodinách prišla mamka a povedala nám, že nás napadli Rusi. A rachot bol ako na forsáži, keď tie lietadlá pristávali a chodili hore. Čiže Košice boli obsadené. Ako mladí sme išli na Námestie osloboditeľov. V tom čase sa staval hotel Slovan. Tam vznikali také veci, že sa hádzali kamene a tak ďalej a tak ďalej. Dostali sme potom poza uši od otca. Boli sme tam iba jeden deň, pretože na druhý som sa neodvážil ísť. Otec by ma bol zjedol.“

„Je to otázka prístupu štátu po finančnej stránke, pretože za našich čias, čo sme spomínali, bol učiteľ, ktorý umožnil trénovať, byť v telocvični. Dnes nie sú možné tieto veci. Dnes treba za každých 5 minút platiť a financie na to nie sú. Druhá vec je to, že keď sme mi pôsobili ako tréneri, tak sme dostali nejaké peniažky. Smiešne, ale boli sme hrdí Čechoslováci, Slováci, lebo sme chceli. Peniaze neboli rozhodujúce, ale mali sme na trénovanie a na hranie vhodné podmienky. Teraz, veľmi jednoducho povedané, nie sú peniaze. Preferujú sa deti tých, čo majú peniaze a to sa už potom prejavuje na výkonnosti.“