Ladislav Mirga

Gott spieval s Gondolánom. Ja som ich osobne videl v Prahe. Gondolán chodil za nami na ubytovňu a hral na husle. A u nás, tu jeden z Machalovec, [hral] s jedným malým prstom, lebo zvyšok mal ta odrezané. Gondolán normálne z neho plakal, keď on hral. Vraj to neexistuje tak čistučko hrať ako on hral. A prišiel aj Karol Gott. A keď mu naši po rómsky zaspievali, tak on normálne, až sa ... Keď jeden z našich chlapcov, on tak veľmi pekne spieval, tak vysoko spieval ako Karol Gott, tak on sa nemohol dočudovať, že ako to on, že [tak spieva]. Veril, že sa to k nemu dostalo prirodzené, lebo nemal žiadnu školu ani nič také nemal.

Pre mňa taká, ktorá ma veľmi bavila, to bolo v Poprade na juhu - Slnečnica sa volá. Je to 13 poschodová a trojsekciová stavba, ktorú som začal aj skončil. Od základov komplet. A hneď vedľa Zámeček v Poprade, to som robil ja. Veľa som toho postavil. Tu v Letanovciach osadu som sám všetko robil. Vo Spišskom Štvrtku som postavil dve bytovky od základov tiež sám. Sám som si to viedol. Ale tu s našimi chlapmi. Mám veľa stavieb, ktoré som začal aj skončil.

Tak si to predstavte, tu prišli tí letanovskí bývať. Ja som i to postavil. A tu čo chodia, len sem tam, že prejdú a obzerajú alebo sa tu aj rozprávame – dakedy sa aj ja s nimi rozprávam. Alebo prídem a ukážem im to tu. A teraz sú tam už niektorí ľudia takí, že je im čo závidieť. Oni robia niekde v Anglicku, alebo aj tu a niektorí sú už aj podnikatelia – a už tam vidno zariadenie, kúpeľne, veci, auta majú... čo tam nikdy nemali. Takže vidím trošičku, že odkukali od nás. A toto im tam [na pôvodnom mieste] chýbalo. Že ich nepustili do dediny, neukázali im nikto nič. Nikto ich neviedol tak, aby sa naučili aj niečo robiť.