Jiří Ščobák

* 1970

  • „Nechodil som do škôlky, i keď paradoxne, dom, kde sme v Prahe bývali, je dvojdomok a vo vedľajšej časti bola škôlka. Naši ma tam nikdy nezapísali, pretože ma nechceli dávať do toho systému. To malo za následok, že som nevedel komunikovať s deťmi [rovesníkmi]. Viac než režim som si uvedomoval to, že akosi nemám kamarátov.“

  • „Keď som mal ísť na Slovensko a spomenul som to môjmu učiteľovi telocviku z gymnázia, povedal mi: ,Vole, nedělej to!´ Moja babička a mama mali nervy. – „Tam si sa zamiloval do nejakej ženy, že?“ – Áno. Štyri roky som viedol klub Country Farrow v Prahe a raz tam dorazila tanečnica zo spriateleného klubu z Bratislavy. No a zaujala. Pol roka sme pendlovali medzi Prahou a Bratislavou. Ja som práve nemal prácu a ona mi hovorí: ,Prečo by si si nenašiel prácu v Bratislave?´ Tak som v marci 1993 prišiel na Slovensko, presne sa rozdeľovala republika. Rodičia mali nervy, pretože nevedeli, čo bude, ako to tu bude vyzerať.“

  • „Ako som zažíval revolúciu? Zvonili sme kľúčmi na václaváku a volali sme dajte šaškom rolničky, aj s našou triednou učiteľkou. Ukázalo sa, že sa hľadajú ľudia, ktorí by zaniesli letáky do iných oblastí Čiech. Vzal som si letáky a stopom som sa dostal do Strakoníc. V Strakoniciach práve v ten večer zakladali Občianske fórum a mňa privítali ako zástupcu z Prahy. – „Pritom si bol vlastne len posol...“ – Áno. Po schôdzi som odtiaľ odišiel a tým pre mňa skončilo veškeré moje politické angažovanie sa. Vtipné na tom je, že ešte po mnohých rokoch sa mi ozval jeden človek, poznal moje meno a hovoril: ,Ty si pomáhal v Strakoniciach zakladať Občianske fórum´.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 03.12.2020

    (audio)
    délka: 01:13:57
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
  • 2

    dištančne, 15.03.2021

    (audio)
    délka: 12:20
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Už nikdy sa nechcem báť

Jiří Ščobák sa narodil 13. septembra 1970 v Prahe. Vyrastal pri mame a starých rodičoch. Odmala v rodine pociťoval odmietavý postoj voči komunistickému režimu. Jeho blízki mali k takémuto správaniu viacero dôvodov. Po prevrate v roku 1948 urobili susedia pogrom na dom jeho starých rodičov, keďže patrili medzi najbohatšie rodiny v okolí. Počas menovej reformy v roku 1953 Jiřího starý otec prišiel o sedem miliónov korún. Do materskej školy nechodil, pretože jeho mama nechcela, aby bol od mala ovplyvnený komunistickou ideológiou. Kvôli postoju jeho rodiny voči režimu až do stredoškolských rokov pociťoval akúsi sociálnu vylúčenosť. Jednak mal problém komunikovať s rovesníkmi, pravdepodobne kvôli tomu, že nebol v materskej škole. Okrem toho, nikdy nebol iskričkou, pionierom ani zväzákom. Aktívne sa podieľal na udalostiach Nežnej revolúcie. Počas strednej školy sa dostal k tancu a square dance. Vďaka otvoreniu hraníc po revolúcii sa mohol kontaktovať s celosvetovou square dance komunitou. Za ďalšiu výhodu pádu režimu považuje slobodu slova, to, že sa ľudia už nemusia báť hovoriť nahlas svoj názor. Krátko po rozdelení republiky sa presťahoval na Slovensko, i keď ho rodina a priatelia odhovárali, že v danej situácii to nemusí byť bezpečné. Nevedelo sa, čo od rozdelenia republiky očakávať. Na Slovensku žije dodnes, aktívne bloguje a venuje sa akvaristike.