Antisemitizmus nezačína v plynových komorách, ale zdanlivo neškodným presídlením z jednej lavice do druhej, len preto, že ste Žid
Otto Šimko sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch v rodine uznávaného advokáta a neskôr sudcu, väčšinu detstva však prežil v Nitre. Z obdobia pred vojnou si Otto na prejavy antisemitizmu nespomína, zlom nastal až po vzniku samostatného štátu v roku 1939. Dňa 1. septembra 1942 celú rodinu transportovali do koncentračného strediska v Žiline. Vďaka falošným dokumentom sa dostali do pracovného tábora vo Vyhniach, kde strávili desať mesiacov, kým otcovi vtedajší minister pravosúdia Gejza Fritz neudelil rezortnú výnimku. Otto si následne prostredníctvom inzerátu našiel zamestnanie vo firme Hlaviš v Liptovskom Mikuláši ako kníhviazač. Tu ho v auguste 1944 zastihlo vypuknutie Slovenského národného povstania, do ktorého sa aktívne zapojil ako člen 9. liptovského partizánskeho oddielu. Koncom roka 1944 bol zaistený a vo väzení prešiel sériou brutálnych výsluchov. Deportácii unikol len šťastnou náhodou - z väzenia sa mu podarilo utiecť. Oslobodenie Červenou armádou prežil v úkryte v Nitre. Zážitky z vojny hlboko ovplyvnili jeho postoj ku komunistickej strane, do ktorej vstúpil už ako partizán. Po skončení vojny sa presťahoval do Bratislavy, kde v roku 1949 absolvoval štúdium práva na Univerzite Komenského. Po získaní diplomu sa zamestnal na povereníctve sociálnej starostlivosti, no postupne začal chápať, že jeho zidealizované predstavy o komunistickom režime boli len ilúziou. V čase politických procesov a boja proti sionizmu ho ako Žida a politicky nespoľahlivého človeka zbavili funkcie a preradili do výroby. Stal sa sústružníkom v Martine, neskôr vychovávateľom na učilišti. Od roku 1954 nastúpil do redakcie Smeny v Bratislave, kde pracoval v robotníckom a neskôr v zahraničnom oddelení. K povolaniu právnika sa vrátil až po rokoch, keď ho počas straníckych previerok v roku 1971 vyhodili z redakcie. Získal pozíciu podnikového právnika v stavebnom závode v Bratislave, kde pod kontrolou ŠtB pracoval až do svojej penzie. Až Nežná revolúcia ho napokonom podľa jeho vlastných slov konečne vyslobodila vnútorne i navonok.