Vlasta Tarábková

„Tí Nemci už potom prišli a u nás si urobili nemocnicu poľnú. V kuchyni ležali na zemi poukladaní a v spálni tam, otec mal písací stôl, tak pri tom stole, keď sme my tu ako deti sme koľkorázy prišli dovnútra, nás nechali. Ako také decká sme lozili, čo sme mali po kredenci v šuplíkoch, všelijaké ceruzky sme si tam brali. Keď sme boli hore, zišli sme si sem dole. A tí Nemci tu boli, poľná nemocnica u nás urobená. Tak to bolo pár razy, ale potom hovorili, že - v tých časoch ešte len bubnoval na bubon, keď niečo chcel oznámiť - takže tu bubnovali, že z tých hôr sa má zísť dole. Tak my sme vtedy s mamou deti, sme zišli dole a bývali sme tam u toho Petra Bieleho. Lebo tu u nás v dome bola tá nemocnica. V tej kuchyni bol jeden vedľa druhého uložený. Neviem, koľko ich tam mohlo byť, zo desať alebo aj viac.“ 0:36:36 – 0:38:00 - Dom Pečeňovcov obsadili Nemci a zriadili v ňom poľnú nemocnicu

„My sme chodili sa hrať a to už Rusi ostreľovali Nemcov zvrchu a míny tu padali, po tej lúke padali. A my ako decká, keď sme sa bavili, tak to len také zvuky – uuu a buch a uuu! Tak sme sa na zem hádzali. No a kdesi to buchlo vždycky, vyhodilo. Tak strieľali už na nich. A potom už neskôr, už keď už sa sťahovali preč odtiaľto už pred vojnou. To už odchádzali Nemci. Ešte viem, že otcovi ktorýsi ten Nemec hovoril čosi, že „už Ivani idú“ na Rusov. Tak že oni že sa už balia a že idú Ivani. Tak odchádzali preč a tu od nás ten chlapík, som vám hovorila. Ten jeden bol asi nejako ťažšie ranený, že nevládal asi ísť, tak ho tu do tej našej záhrady zakopali. To bol jeden z tých ranených, bol asi vážnejšie, tak ho tu zakopali do záhrady. Nie nejako hlboko, asi len vykopali nejako a v noci že títo susedia počuli tu nariekanie a neviem čo. No a potom už keď oni odišli, tak otec aj ten Peter Biely, že jeho otec tiež bol tu a našli toho Nemca a tak rukami ako keby hrabal. Ešte ho vytiahli z tej zeme a potom ho preniesli tu do tej Suchej pod stromy. Tam sú také ihličnaté stromy a tam ho zakopali. Mal tam aj tú nálepku, čo majú vojaci s tým menom s označením, že kto to je. Tak mu to na strom pribili. Nikto ho potom už nehľadal. Vtedy už bol mŕtvy, ho tam zahrabali.“ 0:41:20 – 0:43:17 – Trstenú ostreľovali, nemeckí vojaci odchádzali a v záhrade zakopali zomierajúceho vojaka