František Kunzo

„A pamätáte si, že v tej Spišskej ste boli do, do ktorého roku ste hrávali za Spišskú? (dokumentarista) Do sedemdesiateho tretieho. Do sedemdesiateho tretieho… (dokumentarista) Do sedemdesiateho tretieho, no. A vlastne potom ste prešli kam a ako ten proces prebiehal vlastne, ak si spomínate? (dokumentarista) No, potom v lete v sedemdesiatom treťom skončila súťaž a ja som dostal ako povolávací rozkaz a ja som mal sa… mal sa dostaviť ako do Tachova. Tam bol výber športovcov, futbalistov, a tam rozdeľovali, či pôjdete do Dukly Praha alebo Dukla Banská Bystrica alebo do Tábora, Tachova. No a tak nakoľko ja som bol vtedy reprezentant Československa v doraste, tak Kováčik si ma hneď vzal do Banskej Bystrice, takže som tam ani nemusel nejaké zápasy hrávať. Lebo tam tí druhí museli odohrať nejaké zápasy a za to tam aj tí tréneri sedeli a vyberali: ten pôjde do Dukly, ten pôjde do Dukly Banská Bystrica, ten do Dukly Praha, ten do Tábora. Tábor tam bolo vtedy... Tam bolo aj letisko, tak možno kvôli tomu. (dokumentarista) Hej, hej. Tam bolo dosť tých Dukiel vtedy, či súťaží aj. A v rámci tej povinnej vojenskej služby, okrem toho, že ste boli ako športovec, tak ja by som sa opýtal ešte, museli ste aj ten klasický výcvik absolvovať? (dokumentarista) No, akurát som... Som prišiel do Banskej Bystrice a tam nás na dva týždne vyviezli na Králiky a tam sme boli. Tam boli také, také boli, čo ja viem, také začiatky tam boli, že ráno o piatej nás budili na rozcvičku, učili nás so samopalmi narábať, zakopať sa, zakopať, keď si nepriateľské lietadlo, tak nás učili zakopať sa. Takže také to bolo aj trošku srandovné, ale aj poučné. A to bol aký útvar, v rámci akého útvaru ste boli? (dokumentarista) No, to bola Dukla Banská Bystrica. Ale myslím, že vojensky, tam bolo niečo viac termínované? (dokumentarista) No čo tam bolo vojenské stredisko, kde sa chodilo aj na sústredenie, tam mala Dukla, Dukla chatu.“

„Vlastne ste spomínali, že ste prestúpili do tých Rudňan… (dokumentarista) Áno. To bol vlastne aký… na akej úrovni to bol vlastne tím? (dokumentarista) No, to boli krajské majstrovstvá. Rudňany hrali vtedy a ja som mal šestnásť rokov, tak mi prakticky vybavili výnimku, že som mohol hrať za mužov. Tak ja som za dorast vlastne nehral. Iba rok v tom Spišskom Hrušove a potom som išiel vlastne do tých Rudňan hrať za mužov. A pred tým dorastom ste hrávali ešte niekde inde? (dokumentarista) No, nie. V tom Spišskom Hrušove som hrával za žiakov, potom som začal dorast a potom som išiel hrať do Rudnian, za mužov už. A z vášho pohľadu, aký veľký skok to bol, z toho Hrušova, v tých Rudňanoch? Ako výkonnostne pre vás, možno technicky, že… (dokumentarista) Tak, neviem. Ja som bol rýchly hráč, som hrával vpredu. Dával som góly aj v tých Rudňanoch, takže ja som sa tam cítil výborne. Boli tam lepší hráči, samozrejme, že aj mne sa tam lepšie hralo. A vlastne tá liga, v ktorej boli Rudňany, spomínate si, na akej úrovni, alebo vlastne s akými tímami ste hrávali? (dokumentarista) No, to väčšinou sme chodili tu na východ, Stropkov, Sabinov… tak ďaleko sme chodili väčšinou tu na východ. Levoča sa mi zdá, že tam bola. No, čo tam ešte boli… také mužstvá lepšie tam boli, čo tú piatu ligu hrali. Ale, že všetko to bolo v rámci toho východoslovenského kraja? (dokumentarista) Áno, áno, východoslovenský kraj. To bolo jasné. A vlastne keby som sa z toho futbalového hľadiska opýtal, čo vám prinieslo toto obdobie v rámci vašich schopností a toho futbalu, ak si na to spomínate? (dokumentarista) No, mne to pomohlo tak, že o rok som prestúpil do Spišskej, lebo tam si ma všimli, že hrám dobre, a tak o rok som mohol prestúpiť do Spišskej a potom som hral v Spišskej, kým som nešiel na vojnu. A vlastne… (dokumentarista) Tam bola tretia liga, momentálne v Spišskej.”