Peter Zajac

* 1946

  • „Robil som redaktora prózy a začal som vydávať prózy mojich rovesníkov, čo bolo fajn. Bola to veľmi pekná robota, mal som ju veľmi rád. Ale v 1971. sa už začali cenzurovať texty, niektoré z tých textov mali negatívne posudky, takže už nevychádzali. V 1972. už ma fakticky z toho vydavateľstva vyhodili, pretože som bol dosť tvrdošijný a bol som redaktorom niektorých rukopisov, ktoré už nemohli vyjsť. Boli vytlačené, ale neboli distribuované. Napríklad také reportáže Petra Repku, ktoré sa volali Vstaň a choď. Alebo román Antona Baláža Bohovia ročných období, to bol taký solženicynovský text, a ešte aj ďalšie iné veci. Potom som tam mal ešte nejaké rukopisy, ktoré už potom povychádzali o dvadsať rokov; od Pavla Hrúza, od Ivana Kadlečíka.“

  • „Je veľmi zvláštne, že dneska už si každý vlastne predstavuje VPN, ako keby to bola nejaká organizácia v rámci toho spoločenského systému, nejakým spôsobom štruktúrovaná, s jasnou hierarchiou, s nejakým jasným vedením, ale nič také neexistovalo. Po prvé, až do decembra 1989 aj Verejnosť proti násiliu aj Občianske fórum boli stále ilegálne. Až potom bol prijatý koncom roku 1989 zákon, ktorý umožňoval existenciu tohoto typu občianskych združení. A po druhé, to bol čas horizontálnych štruktúr. Tam žiadne hierarchické štruktúry proste neexistovali; žiadny predseda VPN, neexistoval žiadny podpredseda, žiadny iný výbor."

  • „Čiže to bola taká veľmi zvláštna výchova. Lebo tá výchova bola v podstate takou kombináciou prvorepublikovej výchovy a zároveň aj nejakej výchovy v duchu proletárskeho internacionalizmu; bolo to neuveriteľne skrížené. Ale teda nás to vychovalo, povedal by som, veľmi dobre, lebo nikto z nás troch (súrodencov) nemal nikdy žiadnu tendenciu vstupovať do komunistickej strany alebo sa uchádzať o vstup. To je také zvláštne, že tak, ako sme to pozorovali doma - i keď my sme to videli na diaľku, lebo rodičia sa s nami o tom veľmi nebavili -, tak ako sa oni vzďaľovali od toho režimu, tak my sme pomaly dorastali, a už keď sme dorástli, tak sme nemali už žiadne pokušenie. To bol vlastne taký nezamýšľaný dôsledok tejto výchovy.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, Slovensko, 06.06.2018

    (audio)
    délka: 02:12:00
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Dnes už si každý predstavuje VPN, ako keby to bola od začiatku hierarchicky organizovaná štruktúra s voleným predsedom a orgánmi, ale nič také neexistovalo

Portrét
Portrét
zdroj: pri natáčaní ED

Peter Zajac sa narodil 3. februára 1946 v Bratislave. Na Univerzite Komenského vyštudoval slovenský a nemecký jazyk. V štvrtom ročníku, v rokoch 1967-68 absolvoval zahraničný študijný pobyt v západonemeckom Tübingene. Po promovaní v roku 1968 pracoval ako literárny kritik a redaktor vo vydavateľstve Smena. Po nástupe normalizácie bol v roku 1972 prepustený, do roku 1980 sa zamestnal ako vysokoškolský pedagóg na pedagogickej fakulte v Nitre. Neskôr pracoval ako vedecký pracovník v Literárnovednom ústave v Bratislave. V roku 1989 spoluzakladal Verejnosť proti násiliu v Bratislave a aktívne sa zapojil do udalostí Nežnej revolúcie. V roku 1990 bol prvým predsedom slovenského centra medzinárodnej spisovateľskej organizácie PEN. Počas rokov 1995-2001 bol členom a neskôr podpredsedom Demokratickej strany. V rokoch 1998-2001 (SDK) a 2010-2012 (Most-Híd) bol poslancom NR SR.